kabrit'a-w ka manjé tol

KABRIT’A-W KA MANJÉ TÒL

Malè pou-mwen, an té pri adan sa. Man té jis soti djoubaké lè an aprann an moun vwèyé sè-mwen an ba tè. Mi pléré an pléré. An té oblijé twouvé en manniè ritouné en péyi-la pou vèyé-la. Twa jou pasé, tristes an-mwen pa ka adousi kô-ay. Tan-tala tè kon tombolo ba mwen, sé bondié épi zansèt ki ba mwen fòs pou lévé. Lè man téni pou ritouné koté Frans, an bagay touché zié mwen.

An té ka sonjé lè an vwè kô sè-mwen, an vwè ti kalté lasérasyion an lè pwanié, cou, zié-ay té ka gadé mwen avè kolè kon zéklè bondié. Visyion-tala pa té lé soti adan tèt-mwen. An vin sonjé lè nou té tchanmay, mi komes nou té ka fè…malè pou nou, nou vin séparé avè lavi, zétid nou, djoubak-an nou té ka ba almannak two diféran.

Sa ki komik, nou té ka viv adan dé vil, sé dé vil-la té bô len lot. Sé adan avion-la, an désidé rété Gwadloup. An désidé ay vwè polis pou konprann’ sa yo twouvé, ki mannyiè yo té ka avansé alè zafè sè-mwen. Ayen, yo di-mwen ritourné koté Frans, fô pa man fè ko-an mwen tranblé pa zafè-tala. Polis pé té key twouvé on kalimason an gro lapli !

Lè an fini avè yo. An mésié vin twouvé mwen. I té ka di y té pè édé mwen twouvé sa ki rivé sè mwen. An mésié ka soti, vin douvan mwen konsa ? Ki jan-ay ? Ka pansé sé kouyon an kouyon ? Saki mésié mèm ? Mésié té posté douvan mwen, ka soti tout kont kouyonad-li pou finaleman soti non sè mwen : Marisère. A pa an apélasyion ou pé jwenn tout’ koté ! Mè mésié té pé pran non sè mwen anlè an kronik. Mésié té ka tout samb soti an ba chapo-dlo, té ka poté an lon chimise hawayièn, an chapo lansien tan, on short san savè, fad.

An ka pansé short-la té blan kon lannèj lè y pran-y, jodyia i té fad kon sargas soti an ba lanmè. I mété-y gadé mwen avè on kalté zié vid, pou yélé ba sa ki vlé tann’ : “Mésié vwéyé sè-ay an ba tè !” An di-y fèmé-y. Malfétè ki-la, An mété-y a tè é di-y fèmé-y ankô, mésié té mwen lévé mouch wouj. Polis té toujou-la, yo pa fè ayen. An mété-mwen an chimen, an pani tan ba moun konsa.

An pran an chamb adan an otel, an pa télé mété tansyon asi fanmi-mwen, prézens-mwen ka ba-yo maldo. Ou sé an métwopoliten aprésan, pani plas pou péyi-la adan tchè-ay, nou ja sav sa. An té péann’ tchou tonton Noli, mé an té key bay-li rézon. Lannuit té frèt, ko-mwen té ka frisoné, pa té ni piès chalè.

An pansé sa té fôt chamb-la davwa i té bodlanmè. Finèt-la té ouvè, lè an pasé tèt-mwen pou pran ti bwen rèspirasyon, an santi kon koutlat pasé bô fal-mwen. Piès moun, dlo-la té ka vwéyé ti tombolo asi plaj-la, an pran pè. An fèmé finet-la blow, lè an touné, sè mwen té douvan mwen, tèt lévé, ka gadé mwen, i té kon avan.

Chivé-ay brosé on afro won kon soley, zié-ay té dous, pani kestyion kolè, i pa té wouj ankô. An mété mwen ka pléré, mé zié-ay chanjé. I vin wouj kolè aprésan. I trapé fal-mwen, i té ka yélé ké an twouè-y, an konsidéré an té ja an vié mès. Zié-mwen ouvè moman-tala. Dlè-la pa té ka vini adan kô-mwen, an mantjé tonbé lè an lévé pou pran ti vè dlo.

Sa té ni pou pran fen ! An pa té ka kronprann’ sa té ka rivé mwen. Tou sa ki kroyans lansien tan, vodun (vodoo) ou mèm kestyion Christ, an pa té adan sa. An arété-mwen a bondié. Zafè-tala té ka fè mwen douté. An té vlé atan soley lévé pou ay chéchè asistans mè an son blo, tiré mwen adan ti moman kalm an té twouvé.

Té ka tout samb an bèf ki té ka vansé, bèf-la té ka pran tout ti’tan-y. Fwison-la soti jamb-mwen pou jwen kaboch-mwen. Lè an ouvè port chamb-la, an armada ravèt soté anlè-mwen. Bouch-mwen yo té ka visé. Sé davwa an té ni an mouchwè an lanmen-mwen, an rivé caché bouch-mwen. An mété mwen ka kouri adan otel-la. Yélé pou an moun vin édé-mwen.

Pani piès moun ki soti, lè an rivé douvan standard otel-la, piès moun. An sav’ lannuit té tombé, kriket-la ja téka ba chanson-yo, tout sa ki umen té samb kité otel-la. An yélé, yélé ankô, yélé pli fô, ayen. An tann’ boukan déyiè-mwen mé fwa-tala, an té asiré jwen bagay pli fô ki ravet, an pa té sav ki movè kalté té kaché anba fè, an lésé sa.

An soti déwo, on briz chô vin pran-mwen, an chalè dous, kalté chalè ka vin tjè. Si fal-mwen pa té ouvè, chalè-tala pé té ké jwen tjè-mwen. An té ka tan tombolo-la fann’ an lè sab-la, an désidé pran chimen lanmè. Douvan dlo-la, on odè miel vin asi gorge mwen. Bourdoneman vin adan tèt-mwen, bourdoneman-la té fô pasé son lanmè.

An armada mouchanmiel vini bo mwen, Pitjé-mwen, sé sa yo télé, yo asiré mwen pa téni pan koté pou man ni lapé. Sé mouchanmiel-la fè-mwen jwen la tè, yo koumansé pitjé tout’ ko-mwen, sé moman-tala an tann’adan zoreye-mwen : Sé ou, ou sé sel malfétè asi la tè, pa pran pè, mô-la pani fen, ou ké-y ni tan pou
sonjé sa ou fè!

Zié-mwen ouvè-yo moman-tala, yo ouvè-yo tout’ manniè. Anté adan lajòl an-mwen. Tèt-mwen té lou, ankô an jou an lajòl épi an ké jwen Marisère. Bo maten-la, sé an mèt lajòl ki vin lévé mwen, sa tédènié jou-mwen asi latè.”

Papié nouvel Gwadloup épi Matnik matjé jou tala : “Polis maré mésié kriyé “démon karaib”, an malfétè ki vwéyé anpil fanm an ba tè. Pou zot sonjé, mésié té ni set an lè y koumansé tjoué. Sè-ay té premié fanm y tjoué, lè papa-y té an vakans an Gwadloup . I maré-y sé dé simènn-lan, ék lésé-y mô èvè mank manjé.

Paran-y té ka séparé kô-yo an tan-tala, papa mésié déklaré polis-la, ich-li té ka viv’ bagay an tjanmay pa té ni pou viv’, sé té fòt’ manman-y. Manman-y té ka fè atoucheman an lè-y, daprè papa-y. An tan-tala, mésié té plasé adan lopital moun fou, pou fè soti démon ki té adan lespri-y.

I jis ritouné an Gwadloup pou véyé sè-ay. Mésié vini gran, mésié chapé anlè sé médsin-la, ék mété-y ka tjoué dot fanm ka tout’ samb sè-ay, avè mèm manniè-la. Mésié ay Frans, Chine, Japon pou tjoué. Sé polis Miami ki maré mésié. Jodya, sé derniè jou mésié asi latè.

Jason @Jazekri


Vous aimerez aussi

egypte créole

L’origine égyptienne de la langue créole

noun

Nanni nannan

Éloge à la littérature antillaise

Le counia manmanw

L'origine du fameux Milan

L’origine du fameux milan

danmyé

Le Danmyé


Laissez un commentaire



Mon Instagram

Live annulé 🥲 yo di mwen map baw douz jou pou kalmé kò`w 🤣🤣🤣.

Pour participer au jeu concours:
-commenter en écrivant ploumploum

Tirage au sort le dimanche 03 décembre
Expédition Martinique,Guadeloupe, Guyane et France

💋
...

811 385

L`année dernière, j`avais dû mal à m`exprimer et construire un discours. Il m`a fallu un gros travail sur moi même pour débloquer le chakra de la gorge.

En effet, je ne pouvais pas uniquement transmettre la tradition orale par écrit...je devais apprendre à parler au lieu de me cacher derrière l`écriture. Bagay-la pa té fasil sieuuu.

Maintenant, je parle comme une pipelette. Et si de temps en temps ma langue dérape, ce n`est pas grave. Mon nouveau challenge sera de construire mon discours sans mes notes. Fout man ni travay pou fè, mé man ké rivé.
...

794 26

N`oubliez pas que les fondations de notre être sont nos ancêtres. Ce n`est pas que mamie et papi.. avant eux et après vous, il y a toute une lignée. Avant même la cale du bateau, il y avait déjà une histoire qui d`ailleurs coule toujours dans nos veines.

Zot enmen ouvè bouch zot pou di zansèt pa ka mò mé ki sa ou ka fè ba yo ? Quand tu es dans le caca chien, qui d`après toi sera mieux placé pour te sortir de là ? Qui connait bien tous les traumatismes, sequelles, tjok et j`en passe que tu as herité ?

Sé yo !

Il ne faut pas venir témoigner le dimanche au temple pour dire "mon grand oncle est venu me conseiller en songe et il m`a demandé de l`alcool, c`est forcément le diable déguisé ".

Ne vous cachez pas derrière ces inepties car vous avez peur. D`ailleurs tu as peur de quoi? De ton ancêtre qui s`est battu pour sa descendance ? Pour que tu sois là à faire des macaqueries ?

Avant que Jezikri debarque dans nos foyers, nos aïeux avaient leurs pratiques et coutumes ! La traite négrière n`est qu`un chapitre de ton linéage. Donc forcément, quand ils vont venir te voir, ils ne vont pas te demander d`aller prier Jezikri et de boire de l`eau benite, tjip awa.

Certes, il y aura toujours des menteurs, voleurs et j`en passe dans notre lignée. Mais est ce pour autant qu`il faut condamner ton linéage pour cela ?

Sonjé pa fè chichi épi limen limiè ba yo pou koumansé 🙌🏼

#fokousav #sonjé #caraïbe
...

514 21

Ma mère : Manzel Valérie, ki sa ou ka fè ? Tu ne sens pas que le cimetière empeste à cause ton dlo sosié ?! Et pourquoi des bougies noires ? Seigneur Dieu ! Enfin bon, balance un peu devant les tombes que je te montre, ils aimaient le rhum. Mais si on croise des gens que nous connaissons, cache tes affaires ! Et ne fume pas ton cigare devant eux, Seigneur Dieu !

Moi, an fon tjè mwen : Mi sé sa 🤣

#toussaint #vodu #martinique
#sonjé #caraïbes #kwasenbo
...

1552 29

Après si vous ne comprenez pas toutes les subtilités de ce message, sé pa ayen man pé fè ba zot.

Je défendrai toujours mon côté bordel/vakabonajeri/humour piquant et celui de la mise en lumière de notre culture. Chacun son équilibre.

J`ai parlé et c`est terminé.
...

1071 11